ODPUSTIŤ TAKMER NEMOŽNÉ

(odpovedá o. Vojtěch Kodet)

            Moja kolegyňa je svojím agresívnym manželom opakovane znásilňovaná. Cíti sa veľmi ponížená, pošliapaná a zranená. On si niekedy uvedomí svoje správanie, sem-tam sa jej ospravedlní, ale ona má skôr pocit, akoby časom jeho agresivita len pribúdala. Na druhej strane má výčitky svedomia, že mu nedokáže jeho správanie odpustiť, keďže pozná evanjeliové slová o 77-násobnom odpúšťaní. Platia tieto Ježišove slová aj v jej prípade?

            Väčšina z nás dokáže vinníkovi odpustiť aj vážne prečiny, ak svoju vinu uznal a snaží sa svojich predchádzajúcich skutkov vystríhať. Odpustenie je omnoho náročnejšie v prípade, ak delikty pokračujú a týraná strana má opakovane odpúšťať. Psychologicky je to takmer nemožné.
            Najprv je potrebné, aby došlo k uzdraveniu z bolesti, ktorú týranej osobe vinník spôsobil. Toto nesmieme podceniť. Vztiahnuť nárok evanjelia na odpustenie na ženu, ktorá je opakovane znásilňovaná a povedať jej: „Musíš odpustiť, lebo Ježiš to tak chce,“ znamená absolútne nepochopiť, čo sa udialo. Že v nej došlo k rozbitiu osobnosti. Že táto žena celý svoj život bojuje o svoju vlastnú identitu. Dnes sú o tom celé štúdie, ako incesty v rodine a znásilnenia ničia celého človeka.
            Týraný človek potrebuje pochopenie. Je potrebné mu povedať, že on je obeť (a mnohokrát nevinná obeť), že vinník je ten druhý. Potom je potrebné takéhoto človeka viesť k vyrovnaniu sa so skutočnosťou, ktorá sa stala. Je dobré, ak cíti, že sa ho niekto zastane a povie mu, že právo je na jeho strane.
            Až keď si toto všetko uvedomíme, je možné prosiť o uzdravenie z bolesti, ktorú krivda a trauma spôsobila. Až potom môže prísť prosba, aby Boh dal takémuto človeku milosť odpustiť, pretože to je nad jeho ľudské sily. Ak sa niečo preskočí, môže dôjsť k ďalšiemu ublíženiu. Je potrebné nemrhať Božím Slovom a lacnou útechou, ak sme si sami na takúto bolesť nikdy nesiahli.
            Mnohí takíto ľudia sú schopní odpustenia, ale toto odpustenie je vrcholom dlhého a náročného vnútorného procesu, ktorý je svedectvom o veľkosti Božej milosti a tiež o veľkosti toho človeka, ktorý odpúšťa. Niekedy je to možné až po smrti osoby, ktorá spôsobovala násilie. V každom prípade ide o hrdinský čin, s ktorým nemáme právo zachádzať ako s lacnou vecou.